Pred zopar rokmi sme na jednej Hi-End vystave s kolegom velmi vazne a do hlbky teoretizovali nad "uzitocnostou" jedneho takeho CD demagnetizera a dosli sme k tymto zaverom, samozrejme ciste teoretickej povahy, kedze by ich bolo nutne dolozit nejakym exaktnym meranim:
- je pravdou, ze magnetickym materialom mozu byt urcite stopove mnozstva kovov ako zelezo, resp. kobalt v komponentoch farbiva vo farebnej potlaci na CD
- pokial su zmagnetizovane rovnakym smerom, mohli by pri rotacii disku produkovat striedave magneticke pole, ktore by mohlo v okolitej elektronike indukovat nejake parazitne vplyvy
- to indukovane pole by ale bolo uz vo vzdialenosti niekolkych mm prakticky nezmeratelne vzhladom na prakticky mizivu moznu remanentnu magnetizaciu v stopovych ciastockach kovov fariva, takze prakticky v blizkosti obvodov elektroniky nema sancu nieco ovplyvnit
- z toho vyplyva, ze urcity fyzikalny princp, z ktoreho vychadza vyrobca CD demagnetizera by tu mohol byt
- ale zlepsenie prehravaneho zvuku nespociva v tychto fyzikalnych principoch, ale hlavnym ucinkom na zlepsenie zvuku u vlastnika CD demagnetizera je jeho samotne vlastnictvo
Toto su zavery nesej teoretickej disputy na dane tema...