Ja by som sa podujal, ak smiem. Dám to ale radšej do code, nech to nezaberie celú stranu:
V podstate sa točíme okolo Elektromagnetického poľa a pôsobení elektrickej a magnetickej zložky. Elektrickú redukujeme pokrytím (čím vyššie, tým lepšie ALE pre audio a dokonca aj pre vyššie frekvencie a káble, ktoré nie sú kilometre dlhé neznamená, že jediný spôsob je hliníková fólia, oplet má taktiež fantastickú účinnosť a ozajstná výhoda fólie začína až od 1MHz a vyššie, preto napríklad aj káble pre digitálne audio často používajú oplety), magnetickú zase hrúbkou a intenzitou materiálu.
Takže ako sa chrániť?
Frekvencie nad 1000Hz - tu sa bavíme o štandardných druhoch, hliníková fólia, medený oplet, špirála (spomínam len do počtu, inak by som sa ani neobťažoval, je to najviac nemastný-neslaný spôsob tienenia), každý z nich pracuje inde...v skratke, pre najvyššie frekvencie až do desiatok MHz sú hliníkové fólie, keďže rušenia preniknú akýmkoľvek porušením tienenia, pri fóliách je pokrytie 100% a preto je doménou tienenia v tomto spektre.
Avšak pri analógovom audiu je zbytočné, ba neužitočné, pretože pridáva ďalšiu málo vodivú vrstvu (v porovnaní s meďou) a zároveň má omnoho vyšší odpor (znovu, voči medi), čo zase nepomáha bojovať s najčastejšími nástrahami pre analógové audio, takže tá nie je veľmi potrebná, no...stále lepšie ako nič, no nie?.
Ak sa bavíme o digitálnom audiu, videu a podobne, tak tam je už nutnosťou a dokonca aj dvojité fólie sú prínosom pre maximálnu ochranu (často sa napríklad využíva trixiálny kábel, čo často stelesní kombináciu fólia-med.oplet-fólia).
Takže späť k analógovému audiu (dopĺňam to "analógovému" kvôli tomu, lebo ako existuje aj digitálny audio signál, napríklad známa optika), tu je najužitočnejšie a najrozumnejšie ostať pri overenej medi a oplete (žiadna špirála, je to primitívna verzia opletu (a prísľub vyššej flexibility voči opletu je za príliš veľkú cenu) a teraz...tie ceny sú také, že sa neoplatí ani šetriť na špirálových tieneniach), čím lepšie pokrytie, tým lepšia celková efektivita ako proti magnetickému, tak elektrickému pôsobeniu. Rovnako to platí pre počet vrstiev, viac je lepšie (tu napríklad vzniká jeden problém, viď. koniec).
Frekvencie pod 1000Hz - jedným z tienení, ktoré je najefektívnejšie pod touto hranicou je (mnou párkrát spomínané) tienenie napríklad z nerezovej ocele (napríklad typ 304) ale to sa bavíme o solídnom trubicovom tienení a to je úplne mimo využiteľnosti v "našom" svete, takže je to stále len ako taký dodatok, že existuje aj boj s týmito frekvenciami ale pre nás irelevantným spôsobom.
Jediným (pre nás) relevantným spôsobom ako bojovať s rušeniami celkovo je balancovaný signál, kábel, prijímač (zosilňovač) alebo ak dobre rozumiem, tu často myslený ako symetrický signál a kábel.
V skratke, v každom bode, kde prenikne rušenie do kábla (ak prenikne, takže stačí mať medený oplet a už sa zbavíme elektrického couplingu, teda viazania, spájania) sa aplikuje do každého z vodičov (tu spomeniem CMRR, teda common-mode rejection ratio, ergo merná jednotka pre vyjadrenie efektivity takéhoto symetrického kábla + ďalších veličín ako impedancia výstupu zdroja a vstupu príjemcu) a aj keď pri symetrickom signály máme opačné polarity signálu, tak takéto rušenie, ktoré bude ale cestovať v podobe napätia (často označované ako Vcm - common-mode voltage) súbežne a ignorovať polaritu, takže vo všetkých vodičoch pôjde rovnakým smerom k zosilňovaču, kde ak je to balancovaný (diferenciálny) zosilňovač, tak v jednoduchosti v jednom bode sa sčítajú hodnoty na oboch vodičoch (akurát opačnej polarity) a po čítaní +Vcm-Vcm dostaneme hodnotu čo najbližšie k nule, čo by znamenalo úplne zrušenie takéhoto rušenia (reálne to nebude nikdy ozajstná nula, žiaden kábel a jeho zatočenie nie je dokonalé, takže treba sa spoliehať na tradičných a kvalitných výrobcov).
Vyššie v spojitosti s viacerými vrstvami medeného opletu som spomenul, že kvôli tomu a kvôli teórii symetrických káblov vzniká problém, tzv. špatná špatná praktika rôznych malých výrobcov, ktorá je zapríčinená...netuším čím.
Nesymetrický, nebalancovaný signál (single-ended zapojenie) a používanie viacvodičových káblov... zažil som napríklad odporúčanie od jedného z výrobcov metráže Gotham, ktorý sám pri ich quad kábli písal o používaní daného symetrického káble pre nesymetrický signál, kde sami písali o tejto technike - technika pripojenia jedného zo 4 vodičov ako hot, teda signálový vodič a pripojenie ostatných + tienenia ako zem. Neviem, čo ich k tomu priviedlo ale predpokladám, že to, že viac (teda väčšia masa) tienenia, tým lepšie (zabúdajú, že tienenie nie je zo srandy valcového tvaru, ktorý obopína telo kábla) a to, že symetrické káble fungujú aj pri nesymetrickom signály (čo je bullschiit, pretože ak to nie je podporené diferenciálnym zosilňovačom, tak to nijako nepomôže), oni v podstate fungujú a budú vystavené prieniku rovnomerne ale žiadna redukcia rušenia na konci cesty sa nekoná.
Nechcem veľmi zapichnúť do spôsobu zemnenia tienení, je to citlivá téma, ktorá nie je o nič menej kontroverzná ako celý trh s káblami. Spôsob terminácie tienenia je hlavne o problémoch so zemou v elektroinštaláciách, ktoré sú často nedokonalé a niekedy katastrofálne (všetci sme to zažili). Pokiaľ sa nebavíme o elektroinštalácii, ktorá používa hviezdicovú konfiguráciu (star ground), terminácia tienenia u kabeláže môže byť kritická, keďže môže byť vodivým mostom medzi dvoma zariadeniami s rozdielnym zemným potenciálom.
Neexistuje jediné ultimátne riešenie, akurát také, ktoré funguje v menej alebo viacerých systémoch bez nežiadúcich problémov.
TL;DR - pre audio je najužitočnejšie tienenie medeným opletom (podľa druhu kábla a signálu) jednou alebo viacerými vrstvami.
Dôvod je ten, že balancované káble (tienené/netienené dvoj/štvorlinky) sa "dokážu postarať o seba", takže tam sa buď človek zaobíde bez akéhokoľvek tienenia alebo len trebárs tienenie jednou vrstvou opletu ale nebalancované (RCA, koaxiál) sú iný prípad, kde je nutnosť maximalizácie účinnosti tienenia pre dané použitie, keďže tam nie je žiaden spôsob redukcie/zrušenia ako u symetrického signálu/káblov.
Dúfam, že je tomu možné porozumieť...stále pracujem na najlepšom spôsobe interpretácie a nedajbože aj na nejakých analógiách pre rýchle pochopenie, no to prichádza časom v náhodných momentoch.