RecenziaRozhodol som sa, že to pojmem trochu inak. Tí, čo ma tu už možno trochu poznajú, vedia aký je môj prístup k hi-fi. Mne sú skutočne dosť ukradnuté akékoľvek grafy, vyrovnané frekvenčné charakteristiky, technická precíznosť, neutralita a podobné nezmysly. Pre mňa má tento koníček iba jeden jediný zmysel a tým je pôžitok. Chcem sa baviť, chcem si počúvanie užívať, chcem aby ma bavila moja hudba a mal som z nej radosť. Chcem sa občas započúvať do tvorby mojich obľúbených umelcov, odpútať sa od reality a premýšľať nad tým, čo mi chcú svojou tvorbou povedať. Chcem povoliť uzdu svojej predstavivosti, fantázii. Chcem si dopriať kúsok umenia a čo je najdôležitejšie - chcem aby ma to bavilo. A tak sa mi doma objavili Empyreany. V skratke...
Nebudem tu vypisovať čo si prečítate v každej recenzii o tom ako sú spracované so zmyslom aj pre najmenší detail, že sú pohodlné aj napriek svojim obludným rozmerom a väčšej váhe, že majú krásne jednoducho vymyslený systém na výmenu náušníkov, inovatívnu planárnu technológiu meničov a pod. To všetko asi viete. Vygooglite si ale, v akom kufríku ich dostanete. Keď ho budete mať niekde položený, každý kto to uvidí, si najskôr bude mysliež že je to aku-vŕtačka a vy máte kutilskú chvíľku. Podľa mňa je ten kufor otrasne škaredý, aj keď svoju ochrannú úlohu plní veľmi dobre. Ocenil by som riešenie, pri ktorom by som ich mohol mohol schovať do niečoho aj s pripojeným káblom a bez potreby meniť nastavenie veľkosti pre hlavu. Do kufríka ich vložíte len takmer v najmenšej polohe a s pripojeným káblom ich nezavriete. Veľka škoda. Stále rozmýšľam ako a kam ich ukladať, keďže nechcem aby na ne sadal prach, keď ich nepoužívam. Neustále odpájať kábel a prestavovať hlavový most mi nepríde ako ideálne riešenie. Inak ten vonkajší gril je krásny detail, ale mám strach sa ho dotýkať, aby som ho niekde nepretlačil. Videl som na videách, že po amerických youtuberoch koloval kus, kde sa to niekomu podarilo. A upozorňuje na to aj manuál. Načo je slúchadlám manuál?
Budem sa rozpisovať aké majú výšky? Stredy? Basy? Nechce sa mi. Všetci to o nich píšu a môžete si vyhľadať a prečítať. Áno, všetko robia super a vlastne nemajú slabé miesto ako o nich píšu. Oni chcú a aj robia takmer všetko dobre. To pre mňa ale nebol argument, ktorý rozhodoval. Mňa fascinovali názory najmä na dva rôzne páry slúchadiel o tom ako všetci o nich píšu, že ľudia sa s nimi bavia. Že ich baví ich počúvať. A takmer nikto nenapísal, že by boli zlé. Boli to práve Meze Empyrean a ZMF Verité. Ok, semienko bolo zasiate. Zakorenilo sa a rozrástlo sa. Zvedavosť vyhrala a môj účet by mi najradšej dal výchovnú. Zvolil som Empyrean. Ani vlastne nemám konktérny dôvod prečo Meze. Jednoducho som vystrelil. Ak by to neboli Empyrean, boli by to asi nejaké ZMF.
Ak by ste chceli, môžem Vám posunúť kontakt na nemeckého oficiálneho dílera, ktorý je ochotný urobiť celkom fajn zľavu. Nehovorím o pár centoch. Moja zľava bola v stovkách. Empyrean bežne nedrží nikto skladom a treba si počkať na dodávky od výrobcu. Potešili ručné podpísané karty od majiteľa Meze alebo presný dátum výroby pri sériovom čísle. Ručne vyrobené, ručne napísané. Blbosť, ale príjemný detail, ktorým Vám niekto dáva najavo, že si cení že ste im prejavili dôveru a rozhodli sa kúpiť technický šperk, ktorému niekto venoval pri tvorbe veľkú pozornosť.
Môj reťazec v čase kedy toto píšem je nasledovný: iMac > Roon (Tidal) > Chord 2Qute DAC > Schiit Lyr3 (preamp) > Audio-gd C2 > Empyrean.
Zo začiatku som, podobne ako pri LCD-2C, uprednostňoval kombináciu Lyr3 preamp + C2. Jednoducho elektrónkova dobrotu zo Schiitu s kontrolou a dynamikou C2. Tmavšie pozadie, väčší drajv. Samotný Lyr3 je trochu plytkejší. Samotné C2 je suchšie. Spolu mňam. Veľký zvuk. Ale aj to bolo. Teraz pre zmenu počúvam cez samotný Lyr3. Môžem meniť, experimentovať. Hrám sa stále s myšlienkou lepšieho ampu, ale to má asi čas. Lyr3 je fakt skvelý kus železa a je s ním radosť.
Empyrean sú slúchadlá pre pôžitkárov, fajnšmekrov - pre vyzretých gurmánov. K tomu aby ste skutočne ocenili ich kvalitu sa musíte dopracovať. Predstavte si kávičkára alebo baristu, ktorý sa príprave a pitiu kávy venuje dlhé roky. Dokáže v káve hľadať tóny, ktoré amatér nedokáže rozpoznať. Pozná tisíce rôznych chutí, ktoré káva môže prinášať. Od ovocných, cez horké až dymové, slané, orieškové, acídne, zmiešané s čokoládou a okorenené iskrou maliny a … a takto by som mohol pokračovať. On tie chute neháda, on ich vie so stopercentnou istotou definovať a podľa toho rozpozná druh kávy alebo jeho pôvod, prípadne pražiara. Zároveň to ale nerobí zakaždým keď pije kávu. Nevychutnáva ju vždy. Občas chce len - kávu. A presne takto je to s Empyreanmi. Neoceníte ich, pokiaľ sa ich nenaučíte počúvať. Môžete si na nich len tak pustiť svoju obľúbenú hudbu a počúvať technicky kvalitnú reprodukciu. Jednu z najvkalitnejších akú Vám dnes slúchadlá dokážu sprostredkovať. Ale. Potom máte ešte jednu možnosť. Venovať im pozornosť. Nie prvoplánovú. Trpezlivú pozornosť, kedy sa posadíte do kresla, pustíte si hocijakú hudbu a začnete skúmať čo počúvate. Objavujete tóny, započúvate sa hlbšie a hlbšie. Empyrean nemajú hranice. Môžete ísť tak hlboko, že sa bojíte aby niekto neprišiel a nevyrušil Vás. Tá hĺbka, do akej sa pri počúvaní dokážete ponoriť je šialená, až debilne šialená. Zrazu Vás obklopí oceán hudby, ktorým plávate ľubovoľným smerom a objavujete jej detaily. Sem-tam Vás fascinuje krása jemného detailu - nuansy ktorú počujete, chvíľu jej venujete pozornosť usmejete sa a potom plávate ďalej, hľadáte ďalší, a ďalší, a ďalší… Potom hudba udrie a máte pocit, že na chvíľu prešiel hurikán. Tak razantne, tak hrubo, až Vám to vyráža dych. Upokojíte sa vnímaním neskutočnej jemnosti hlasu speváčky, s ktorou si chvíľu chcete spievať aj vy a potom sa zasa vraciate k hľadaniu detailov, tých hlboko skrytých. V pozadí niečo cinká a niekde stranou v diaľke počujete niečo, čo zasa pre zmenu chce pútať Vašu pozornosť. Ale neunavuje Vás to, neobťažuje. Chcete viac. Prechádzate svoju knižnicu, ale skladby nepreskakujete. Vy objavujete, zažívate umenie v tom pravom slova zmysle a nechávate sa tým unášať. Zrazu sa uvedomíte a zistíte, že ubehlo niekoľko hodín. Len tak. A vy ste spokojní. Áno, započúvať sa do svojej obľúbenej hudby predsa nie je nič výnimočné. Ja hudbu počúvam celý svoj život a hi-fi sa venujem vyše 10 rokov. Ale takto sa vnoriť do hudby sa mi ešte nikdy nepodarilo. Je to až psychadelická skúsenosť. Pre mňa je toto absolútne niečo nové. Ale zároveň niečo, čo nikdy nezažijete ak si Empyreany počúvnete niekde na nejakej výstave. Toto chce totiž čas. A som presvedčený, že toto bol aj cieľ tvorcu, pri ich návrhu. On presne vedel, čo chce s Empyreanmi dosiahnuť, on presne vedel ako ich chce ľadiť, čo chce aby človeku dali. Prečo ľudia za ne budú ochotní vyhodiť toľko peňazí a potom ich nebudú sklamaní predávať ale začnú si k nim budovať vzťah. Postupne, časom a trpezlivo. Ale tá odmena za to stojí. Je nebezpečne návyková. Chcel si tým celým svojim teatrálnym balastom povedať že sú dobré? A nie je z toho zrejmé, že si myslím, že sú fantasticky dobré? A ako bonus, výmena oboch dodávaných párov kožených a alcantarových náušníkov znejú fakt dosť odlišne a tak ak Vám zrovna nesadne niektorý deň podľa nálady tonalita jedných, môžete to skúsiť s tými druhými. A ak Vás nebudú baviť ani tak, odložte ich a ak je večer, choďte spať. Je to zdravé a vy ste jednoducho nemali deň na počúvanie.
Zo začiatku po kúpe som si stále kládol tú istú otázku - stoja Empyreany za to? Priznám sa, že prvé týždne som o tom nebol presvedčený. Áno, hrali hneď zo začiatku super. Hneď lepšie ako moje obľúbené LCD-2C. Ale pritom Audeze si stále držali tú svoju lepkavú sladkosť, kvôli ktorej ich tonalitu zbožňujem. Empyreany hrali technicky všetko lepšie, ale bol ten rozdiel tak veľký? V technickej kvalite zvuku, v schopnosti podávať detaily, rozlíšenie alebo soundstage áno. Ale čo zábava? Čo tá eufória z počúvania? Na prvé počutie nie. A potom po nejakej dobe som sa prichytával, že ma stále viac a viac unášajú a teraz keď si spätne pustím LCD-2C ide to aj s nimi. Ale ani zďaleka nie do takých obľudne šialených rozmerov. To započúvanie je s nimi v porovnaní s Empyreanmy plytké, nedostatočné. Predtým som bol ale spokojný, lebo som to nevedel. Predtým som to nezažil. Nikdy predtým som to nezažil. Je to emotívna záležitosť. Ale nebojte, nemám vlhké trenky. Stále som pri zemi, len jednoducho ten zážitok, ktorý Vám vedia sprostredkovať je šialene dobrý. LCD-2C sú stále podľa mňa neskutočne dobré slúchadlá, ktoré vedia tiež čarovať emócie ako z veľkej knihy a ja ich mám stále rovnako a úprimne rád. Ale Empyreany tie emócie posúvajú na úplne iný level. Iná liga.
Keď šupnete do Googlu slovo Empyrean, vyhodí vám ako jeden z jeho významov toto: “Empyrean - the highest part of heaven, thought by the ancients to be the realm of pure fire”. Antonio Meze vie prečo ich tak pomenoval. Meze Empyrean sú umelecké dielo. Po každej stránke.
Je toto môj End Game? Čo ak to, čo dokážu Meze Empyrean, dokážu napríklad ZMF Verité, Audeze LCD-4 alebo niečo ako Abyss AB-1266 PHI TC ešte lepšie?