icotech852 píše:ja som vsak opacneho nazoru - rozpisovat sa tu radsej ani nejdem

kolko rokov chodi clovek po zemi? miliony rokov.Ludstvo spravilo za posledne storocie enormny technologicky pokrok...
Zeby technologicky pokrok v buducnosti umoznil rychlejsiu komunikaciu, nez rychlostou svetla?

Fantazirovat dokazes ... skus ale troska rozmyslat v medziach znamej fyziky.
Hypoteticka castica, pohybujuca sa rychlejsie nez svetlo, je spravou z buducnosti, leti niekam do minulosti. Je to ako telefonat o tom, co sa stane, od niekoho, kto to videl. Informacia, sprostredkovana svetlom (cize rychlostou svetla), nas informuje o sucasnom diani na inom mieste vesmiru. Ked posles postovy balik, bude niekam doruceny az v buducnosti, cize je informaciou z minulosti. Cim pomalsia posta (pomalsi pohyb v priestorovych suradniciach), tym v neskorsej buducnosti bude balik prijaty, cize tym z hlbsej minulosti ho prijemca dostane. Cize: Aj keby nam niekto z buducnosti poslal spravu rychlejsie, nez rychlostou svetla, mali by sme problem mu "rychlo" do buducnosti odpovedat. Paradoxne, najrychlejsie do buducnosti "cestuje" postova zasielka, ktora sa v priestorovych suradniciach vztaznej sustavy vobec nepohybuje. Rychlejsia cesta do buducnosti, nez je samo plynutie casu, neexistuje. Vsetky telesa sa vo vesmire "pohybuju" rychlostou svetla, ak aj plynutie casu povazujeme za pohyb. Aj ked "len" starnes, aj to je pohyb, a to ku*evsky rychly, vlastne najrychlejsi, akeho si schopny, starnes rychlostou svetla.
-- 20. 10. 2014 21:30 --icotech852 píše:o vesmire vieme len to,co vidime (pozorovatelny vesmir).
To je velmi nepresne tvrdenie. Nevidime vela toho, co dokazeme namerat alebo vypocitat. Vidime len prostrednictvom fotonov obmedzeneho rozsahu vlnovych dlzok (tzv. svetlo). Vidime zdroje svetla a aj objekty, od ktorych sa svetlo odraza (od vsetkych sa neodraza). Zdaleka nie vsetko ziarenie sa "odohrava" vo viditelnej casti spektra. Nie vsetky makroskopicke objekty ziaria, alebo odrazaju svetlo (cierne diery, cierny trpazlik). Volne castice, ktore sa "nekondenzuju" do makroskopickych struktur, tiez nevidime. Magneticke pole zeme nas pred nabitymi casticami chrani, ine prelietavaju nami a aj Zemou "bez povsimnutia".
Z roznych pozorovani a ich spracovania, napr. analyzy ziarenia kozmickeho pozadia, sa dozvedame viac, nez len o nami pozorovatelnej casti vesmiru. Vedci napr. zo ziarenia kozmickeho pozadia dokazali urcit vek vesmiru, jeho velkost, pocty castic roznych druhov, podiel roznych kategorii hmoty a ziarenia. Ziarenie kozmickeho pozadia tiez dokazuje, ze vesmir je homogenny a izotropny, z toho vyplyva, ze nami nepozorovana cast vesmiru je rovnaka ako ta, ktoru dokazeme pozorovat.