The Wolverine píše:Přijde mi zajímavá ta analogie s TV. U těch TV je to poměrně jednoduché, člověk vezme optickou sondu, nastaví obraz podle ní (nebo vybere některý z certifikovaných režimů, který se tomuto blíží nejvíce, pokud nemá možnost sondy) a to je ta jedna jediná správná volba objektivně. Pokud z nějakého důvodu preferuje jiné nastavení, měl by vědět, proč to dělá. Například se mu líbí více barevný nádech do červena, mázlý pohyb nebo třeba kompenzuje lehké zabarvení brýlových skel, tak upraví svoje nastavení a může říct, že se mu to tak líbí více subjektivně. Ale změny oproti referenci lze přesně určit a dokonce i kvantifikovat, což u sluchátkového poslechu nejde a ani u beden to v mnoha případech není ideální. Navíc lidé opravdu neslyší všichni stejně, někteří jsou dokonce pravděpodobně hluší, důkazem budiž dosavadní existence značek jako AQ, Focal, Yamaha...
Spousta "recenzentů" barvitě popisuje zvukové rozdíly při porovnání např. sluchátek akorát nic neříkajícími adjektivy. Aspoň o nějakou snahu o objektivizaci se pokouší SBAF, kde přispěvatelé reflektují poslechové korelace s dostupným měřením, popisují aspekty zvuku konkrétně a zavedenou terminologií, takže produkty se do určité míry! dají takto porovnávat mezi sebou. Litanie o "prokresleném basu" a "rozlišení na výškách" už asi nikoho číst nebaví, ale že by někdo napsal o některých sluchátkách např. že jejich bas jde dostatečně do hloubky, ale impakt je i přes použitý typ měniče nedostatečný ve srovnání s jiným modelem nebo že tento model se vyznačuje peakem někde kolem cca 2 kHz a následným propadem až někde k 5 kHz, což budí iluzi detailu a "vzdušných výšek", nicméně to má za následek ztrátu naléhavosti v hlasech a většině nástrojů, což působí nepřirozeně a cinkající výšky už to nedoženou...
Interpretace toho, že se mi něco líbí/nelíbí subjektivně, by měla mít za cíl najít konkrétní důvody, proč se mi něco líbí/nelíbí a jestli to je či nění objektivně správně nebo jde pouze o mou preferenci. Stejně jako nikdo nebude nikomu tvrdit, že ten rozmazaný a přepálený obraz s telenovela efektem je přece nejlepší, protože se mi to přece líbí subjektivně, když lze jednoduše dokázat, že objektivně je všechno špatně.
Dobre napísané. Mám len pripomienku k tomu, že u zvuku to nie je s tým objektívnym dokazovaním také jednoduché. U obrazu to je výrazne jednoduchšie. Objektívne ide veľmi jasne zmerať veci ako gamut, frekvenciu, ostrosť, rozlíšenie a podobne. U zvuku tiež poznáme najmeranejšie veličiny. Lenže u meraní pri zvukových zariadeniach to je už začína byť výrazne zložitejšie. Nedávno som sem dával video, ktoré hovorí napríklad o tom, ako sa napríklad výrobci začali orientovať pri výrobe zariadení na to, aby u najrozšírenejších recenzentov dosiahli vynikajúce výsledky meraní. To ale už neznamená, že najlepšie merané zariadenia sú aj najlepšie hrajúce. S tým audio signálom to je totiž trochu náročnejšie a to, že mi niečo niekto dobre nameria ešte vždy neplatí že to aj hrá lepšie ako zariadenie, ktoré merá horšie.
Uvediem konkrétny príklad. Mal som doma dávnejšie JDS Atom, ktorý má vynikajúce merania, prakticky by podľa meraní jeho skreslenie malo byť na nepočuteľnej úrovni, žiaden šum, nič, proste podľa meraní by človek nemal byť schopný počuť akékoľvek zafarbenie alebo defekt na zvuku a vlastne podľa meraní by nemalo mať zmysel nič iné kúpiť. Popri tom som mal doma oveľa horšie merajúce Audio-gd C2. A teraz nebudem hovoriť o veciach ako teplý alebo studený zvuk a podobne. Budem hovoriť o podaní priestoru, hĺbke a imagingu. Rob Watts, majiteľ a dizajnér Chord elektroniky hovorí, že svätý grál v Hi-fi spočíva v tom, ako dokáže zariadenie sprostredkovať priestor (repro alebo slúchadlá vrátane). Totiž čím reálnejší dojem z podania priestoru (a on hovorí, že najmä hĺbky), tým reálnejší pocit z reprodukovanej hudby. Čo samozrejme dáva aj zmysel. Choďte na poriadne ozvučený koncert na veľkom štadióne. Podanie priestoru je zásadné pre reálnosť - High Fidelity. Alebo sprostredkovať muzikantov z nahrávacieho štúdia (Tu to naviac je nielen kumšt inžinierov elektroniky ale aj zvukára, masteringu, atď.). Ale vrátim sa k tomu JDS. Podľa meraní by malo ísť o špičkové zariadenie. Teraz bez ohľadu na frekvenčnú charakteristiku alebo merané úrovne šumu. JDS Atom hral oproti Audio-gd C2 totálne plocho. Dojem z priestoru zásadne horší ako C2 s výrazne horšími výsledkami z merania. A tým pádom aj C2 hralo v konečnom dôsledku napriek skresleniam frekvenčného spektra jednoducho reálnejšie a tým pádom aj s lepším zážitkom z počúvania.
Pre toto sú práve Chord produkty považované za jedny z najlepších vôbec. Môžete nájsť lepšie merajúce zariadenie, ale potom pridáte povedzme Hugo TT2 do špičkového reťazca a zrazu sa od neho veľmi ťažko odchádza aj napriek tomu, že niečo iné má lepšie merania. Dosiahnuť čo najrealistickejší výsledok je u zvuku oveľa väčšia alchýmia ako to, čo vieme dnes merať. Navyše vieme, že často sú tieto merania účelovo ovplyvňované samotnými meračmi. Preto vo zvuku vôbec neplatí, že čo lepšie meria, lepšie znie. Tam je to aj s tým objektívnym a subjektívnym veľmi ťažko jednoznačne definovať. Lebo napríklad teda, aké veličiny nám podávajú jednoznačné informácie o tom, ktorý zosilovač mi bude ako schopný sprostredkovať reálnejšiu reprodukcie hudobnej scény v priestore?
Toto tu ale stále omielame dokolečka. Máme a vždy budeme mať 2 tábory. Sympatizanti meraní a tí ostatní. Ja neodmietam merania ako také, ale tvrdím a vždy budem, že povedať jednoznačne že jedno zariadenie je na základne v dnešnej dobe nám známych meraní lepšie ako druhé je prinajmenšom odvážne. Stále sú v reprodukcii zvuku veličiny, ktoré zatiaľ asi merať nevieme. Inak by to jednoducho existovala už elektronika, ktorá by bola v sprostredkovaní zvuku čo najbližšieho realite najlepšia a každý kto by si to kúpil by jednoducho povedal, že áno, teraz mám ten istý pocit, ako keď som na tom štadióne.
